.png)
Úprimne, do poslednej chvíle som nevedel aký plán tréningu mám nastaviť. A vlastne pre koho? Najprv mi bolo povedané, že mám trénovať prípravku, neskôr vraj A-tim. Nakoniec sme sa zhodli, že si vezmem pod svoje krídla 2 kategórie: U15 a A-tim. Na moje prekvapenie, tu majú aj ženskú kategóriu - dorastenky. Čo sa týka môjho plánu, tak ten je zbytočný, teda minimálne prvé dni. Netušil som v akom stave sú ihriská, čo vlastné lokálny klub GOA F.C. má, a s čím môžem rátať. Menšia rada, pre niekoho kto sa na niečo podobné chystá: "Nerátaj s ničím". To sa presne stalo, hlinený povrch ihriska, ktorý pri daždivom počasí je zablatený a naopak pri slnečnom, je tvrdý ako kameň, neprináša bohvie aké podmienky. Polovica mládežníckych hráčov trénuje bosých, zopár zvyšných hráčov má kopačky a zvyšok, nazvime to "wannabe" kopačky.
Do môjho príchodu, tu trénovalo takmer 200 futbalistov a futbalistiek so 4 loptami. Keďže tréningy mávali 2-3 kategórie naraz, častokrát sa stalo, že bola k dispozícií 1 lopta na povedzme 20 hráčov. Majú tu aspoň polo-roztrhané, ale predsa nejaké, rozlišovačky a zopár nedolámaných kužeľov. Proste niečo, čo si my nevieme predstaviť. Na začiatku som sa pýtal hráčov, či chcú trénovať po blate (keďže krátko predtým pršalo) a oni mi s úsmevom odpovedali, že oni na takom ihrisku vyrastali a iné v podstate nepoznajú, takže sú zvyknutí. "Waaau", povedal som si.
Samozrejme, všetci sú zvedaví, lebo ich prišiel trénovať biely človek z US. Až neskôr zistili, že nie všetci bieli ľudia sú Američania. Mám tu česť byť prvým nie len zahraničným a bielym trénerom, ale najmä prvým Slovákom v tejto oblasti, ktorý prišiel ako dobrovoľník. Zároveň som prvým športovým trénerom, keďže väčšina dobrovoľníckych aktivít je spojených so sociálnou pomocou, zdravotníctvom a pod.
Mal som možnosť navštíviť Slovenskú ambasádu, kde boli prekvapení mojím zameraním a taktiež, že si to celé financujem sám. No zároveň potvrdili, že práve vyššie spomenutú oblasti sú dotované zo zdrojov veľkých súkromných firiem, či štátnych organizácií. Mne sa teda naskytá rečnícka otázka, že prečo je stále tak šport podceňovaný? Šport je tiež určitá forma vzdelania, ba dokonca ma niekedy ďaleko väčší dosah, ako klasické vzdelávanie (pri všetkej úcte k učiteľom). Nebudem tu písať, k čomu všetkému konkrétne futbal dopomáha, ale určite by si šport ako taký, zaslúžil väčšiu pozornosť v dobrovoľníckej oblasti a podporovať finančne tieto aktivity.
Link na podporu: https://www.fundmytravel.com/campaign/Z94eP9sJrQ