Pocit neznáma či motivácia - blog 1.

Od roku 2016 som pracoval pre korporátnu spoločnosť v Bratislave. Ako to už však býva, malo to svoje mínusy, ale aj plusy – a práve tie som využíval ako sa len dalo. Home-office, ktorý je obzvlášť v čase pandémie, čoraz samozrejmejší resp. vítanejší, mi už pár rokov dozadu ako sa vraví, “helfol” náramne. Dodal mi dostatok času dokončiť si online certifikát športového marketingu a premýšľať o mojich ďalších krokoch. Videl som na sebe, ale aj na mnohých okolo, že všetci by niečo radi spravili, ale je je tu akýsi blok. Niekto chce rozbehnúť vlastný biznis, iný zase cestovať, pomáhať iným či jednoducho spomaliť a nabrať nové sily. 

Celospoločenský tlak vyvíjaný (najmä) na mladých ľudí je často zbytočný. Do určitého veku, by už mali mať rodinu, slušnú a zároveň dobre zarábajúcu prácu, zabezpečené bývanie, zároveň byť skvelým parterom/kou a nehovoriac o neustálom “sociálnom” svete, plnom dokonalosti. Ak čo i len jednu z týchto veci nespĺňajú, už niečo nie je v poriadku. Ja vravím, že práve naopak, je to úplne v poriadku! Pretože každý z nás ma rôzne záujmy a túžby. Vravím to preto, lebo moje rozhodnutie opustiť svoje pohodlie, nebolo ľahké, ale malo pozitívny ohlas v mojom okolí. Všetci sa bojíme niečoho – či už je to strach zo straty práce, partnera, pohodlia či strach z neznáma.

"Každé rozhodnutie je správne, skôr či neskôr sa to aj tak potvrdí. Ak sa jedného dňa rozhodneš niečo skutočne zmeniť, tak ten následný pocit je neuveriteľne oslobodzujúci."

Mojou osobnou výzvou bolo do 30tky spraviť niečo bláznivé (teda aspoň pre mňa osobne) - od myšlienky prejsť cele Slovensko na bicykli, ísť stopom skrz Európu, cestovať po Južnej Amerike, alebo navštíviť pravú Afriku. Nakoniec voľba vyšla na dobrovoľníctvo v africkej Keni. O jej cestovnom ruchu som dokonca písal aj bakalársku prácu, preto som dlho neváhal nad výberom vhodnej krajiny. Nechcel som, aby to bolo len také hocijaké dobrovoľníctvo, ale aby stálo za to, aby som to bol JA a dal tomu srdce – wualaaaa: “Soccer coach”. Tí co ma poznajú vedia, že futbal, ako to my v Európe voláme, znamená pre mňa mnoho. Ešte predtým ako som našiel dobrovoľníctvo v Keni, bola na výber možnosť, ísť do Kolumbie. Tá však padla, pretože podmienkou bola španielčina, ktorú neovládam. Ako druhá možnosť – Jamajka, padla kvôli vysokým nákladom. Tretou možnosťou bola Afrika – hľadal som dobrovoľníctvo so zameraním na futbal a krajín bolo hneď niekoľko: Ghana, Malawi či Keňa. Pri obhajobe svojej bakalárky som vyslovil túžbu jedného dna navštíviť Keňu a hla o 7 rokov neskôr, sa to pomaly stáva skutočnosťou. Po úvodných, veľmi nesmelých oťukávacích emailoch, ešte v čase keď som bol zamestnaný (no zároveň som sa už pohrával s myšlienkou výpovede), moje dobrovoľníctvo začalo naberať reálne kontúry.

Blog 2. ”Každý špás niečo stojí” - 

”...to bol ten plus mojej práce, vďaka ktorej som si zarobil potrebné financie”. Ďakujem za tvoju podporu: https://www.fundmytravel.com/campaign/Z94eP9sJrQ